Byť šťastná pre mňa znamená byť naplnená radosťou a pokojom. S manželom vychovávame 3 deti, ktoré sú jedným zo zdrojov veľkej a pretrvávajúcej radosti a zároveň sú často najväčšou výzvou k zachovaniu pokoja a radosti pri zvládaní každodenného života s nimi. Neustále a vytrvalo skúšajú, ako trvalé a stabilné je moje vnútorné naladenie. Nie raz sa stáva, že som nervózna, nahnevaná, unavená či smutná ako to poznajú všetci rodičia. Avšak tieto pocity sú ako malé či väčšie vlnky na hladine oceánu. K trvalému pocitu radosti a pokoja omnoho viac prispieva to, ako sa cítim v sebe, hlboko „pod hladinou“.   Aby som si udržala vnútorné nastavenie pokoja, radosti, láskyplnosti a súcitu, snažím sa venovať pozornosť aktuálnemu momentu, bdelo a vedome prežívať prítomnosť. Prijímať to, čo sa deje otvoreným srdcom a vnímať to očami dieťaťa s jeho nezaujatou a nenásytnou zvedavosťou. Veľmi mi tiež pomáha postoj vďačnosti a pokory – za to, že žijem, že mám zdravé telo, vnímavú myseľ a citlivú dušu, že môžem prežívať rôznorodé odtiene života a zdolávať výzvy, vďaka ktorým rastiem. Ďalším pilierom radosti je pre mňa príležitosť slúžiť druhým a tak napĺňať svoju potrebu zmysluplnosti života. Ja nachádzam takúto príležitosť vo vedení rodinných konštelácií, ktorým sa venujem popri starostlivosti o svoju rodinu.  Rodinné konštelácie sú veľmi účinná metóda, ktorá pomáha ľuďom uvidieť, porozumieť a zharmonizovať nevedomú dynamiku – vzorce a programy, ktoré si v sebe nesieme a ktoré nás v mnohých oblastiach života podmieňujú a ovplyvňujú.  Z konštelačného systemického hľadiska je pre život naplnený radosťou, spokojnosťou a zmysluplnosťou dôležité stáť na svojom správnom mieste v rámci svojho systému (teda rodiny) a držať zodpovednosť za vlastný život vo svojich rukách. Neriešiť ťažkosti iných ľudí (či už je to vyžiadané alebo nie) ani nepožadovať, aby niekto iný prevzal našu vlastnú zodpovednosť. Týmto spôsobom sme napĺňaní silou, ktorú vieme použiť pre dobro seba aj druhých. Považujem sa za tvorcu vlastného života skrze myšlienky, ktoré si udržujem čo najpozitívnejšie. To je pre mňa osobne veľký zdroj sily a radosti, pretože je v mojich silách tvoriť si takú vlastnú životnú realitu, akú chcem. Sme totiž tým, aké myšlienky máme. Prekážky a skúšky samozrejme prichádzajú každý deň a s nimi aj emócie, ktoré sa všeobecne nazývajú negatívne – smútok, hnev, strach. Tie však nevyhnutne patria k životu. Dnes sa k takýmto emóciám dokážem správať ako k hosťom v dome – venujem im plnú pozornosť, „užijem“ si ich prítomnosť a potom ich s poďakovaním vyprevadím z domu. To je umenie púšťať to, čo už nepotrebujeme. Všetko toto mi pomáha udržať si vnútorné nastavenie šťastia a radosti. A kde sa cítim vždy šťastná? Je to rozhodne v prírode a v spoločnosti mojej rodiny – lesy, hory a skaly sú moji priatelia, kde sa najviac cítim byť doma a súčasťou jedného celku Života.